mareklacko

Krátko po voľbách, ktoré boli pre stranu plnú ambícií obrovským šokom, prišlo k prvým odchodom. Poslanci Beblavý, Macháčková a Petrík zdôvodnili svoj odchod nesúhlasom s rysujúcou sa koalíciou. Súčasná koalícia nie je žiadne terno, ale po zvážení ostatných možností, bola jediným riešením. Vzhľadom na súčasné správanie pána poslanca Beblavého, je všetkým jasné, že aj on sám s týmto názorom v tichosti súhlasí. Beblavého pôsobenie v opozícii jasne dokazuje, že spolupráca s Igorom Matovičom je aj pre neho nemožná (presne tak ako pre Danka, Bugára a Procházku). Jeho odchod nebol ničím iným, než kalkulom, pretože pochopil, že sa nestane ministrom financií. Ani ministrom školstva a vlastne ani žiadnym iným ministrom. Po zistení, že jeho mocenské ambície nebudú naplnené, Beblavý odišiel.

Dnes sú v Sieti na programe mocenské ambície ďalšieho nádejného ministra, Andreja Hrnčiara. Ani on sa však ministrom nestal, čo ambiciózni oportunisti nesú veľmi ťažko. Chápem, že Hrnčiar sa musel veľmi dlho spamätávať, keď mu pomedzi prsty pretiekla stolička na skvelom rezorte. Zjavne sa z toho nespamätal dodnes. KO mu totiž uštedril neznámy Roman Brecely, ktorý si v novej funkcii nepočína vôbec zle.

Na rozdiel od Beblavého, Hrnčiar nepočíta s ďalšou politickou kariérou. Je mu jasné, že skončil. Aj v Martine, aj v parlamentnej politike. Ľudia ho vnímajú ako prospechára, prebehlíka a hlavne obchodníka. Aj keď on označenie „obchodník“ odmieta, žiadna strana sa už s jeho menom špiniť nebude. Hrnčiar preto hrá vabank o pozíciu najsilnejšieho muža v Sieti. Dobre vie, že Procházka po septembrovom sneme zrejme predsedom nebude. Hrnčiar si tiež uvedomuje, že jeho samotného za predsedu strany nezvolia. Preto musel do svojho chrabrého boja s veternými mlynmi zatiahnuť aj ďalších poslancov. Po medializácii straníckej revolty začali Hrnčiar a spol. zvažovať dokonca aj termín konania snemu – rétorika septembrového snemu sa v priebehu pár dní a hromady negatívnych reakcii na kroky Hrnčiara a spol. zmenila na „rýchly snem“. September je priďaleko a v uhorkovej sezóne môžu na partiu zradcov médiá kadečo zverejniť. V panike, aby náhodou nevyplávalo na povrch veľa špinavostí, plánujú Hrnčiarovci zorganizovať snem čo najskôr. Najlepšie začiatkom prázdnin. Vôbec im neprekáža, že v boji za viac demokracie v strane, ignorujú takú maličkosť, akou je fakt, že o sneme rozhoduje predsedníctvo.

Ak si Hrnčiar myslí, že mu dnes niekto uverí dobrý úmysel, snahu o obrodu a ponuku alternatívy v Sieti, tak sa veľmi prepočítal. Už prvé reakcie na jeho kroky boli skôr negatívne. A to je čo povedať, keďže dnes je skôr módne kopať do Procházku. Obviniť Procházku z klamstiev je jednoduché, ale obviniť ho klamstvom je úbohé. Veď prečo by mal Procházka chcieť „vyobchodovať“ post podpredsedu parlamentu – pozíciu, ktorá pôvodne bola ponúknutá práve jemu a ktorú odmietol, lebo vedel, že Hrnčiar by bez funkcie vyskočil z kože. A tvrdenie, že Sieť sa riadi ako firma je tiež smiešne. Veď v Sieti vidno len známky anarchie egomaniakov, dezorganizácie a neschopnosti pracovať pre tím. Je nemožné, aby ju niekto riadil ako firmu. Procházka na to nemá schopnosti a reči o podnikateľoch v pozadí vyvrátili aj marcoví odídenci, ktorí mali dôvod rozprávať. Odhliadnuc od toho, s riadením firmy v štýle riadenia Siete by musel skrachovať aj stánok s hot-dogmi. Hrnčiar to veľmi dobre vie a potrebuje intrigami poohýbať demokratické procesy v strane vo svoj prospech.

V najlepšej pozícii stať sa predsedom strany Sieť je dnes Roman Brecely, a to Hrnčiar dobre vie. Presne ten Brecely, ktorého do funkcie ministra odhlasovali dnešní revolucionári. Paradoxne za neho nehlasovala len Bašistová, ktorá sa Hrnčiarovho puču nezúčastňuje. Ak by sa Brecely stal v septembri šéfom Siete, dal by ctižiadostivému Hrnčiarovi dvojnásobné KO. Hrnčiar v súboji s ním nemá ani najmenšiu šancu, takže bude musieť namiesto seba postaviť iného menej skúseného a ľahko manipulovateľného kandidáta. Kto ním asi bude, môžeme len hádať. Vychádzajúc z pikantných klebiet by som však jeden typ mal, i keď treba v jednej vete dodať, že Katarína Cséfalvayová je veľmi nevýrazným a nepresvedčivým kandidátom na post predsedu.

Súčasná situácia v Sieti ukazuje, aké jednoduché je nakupovať poslancov, obchodovať s hlasmi a šliapať po demokracii. Práve pre takéto praktiky dopadli voľby v prospech antisystémových šialencov. Správanie Beblavého, Hrnčiara, Fedora a „novej generácie politikov“ – ako sa sieťkari nazývali, len potvrdzuje, že slovenská demokracia sa naozaj ocitla v suteréne. Výsledkom bohužiaľ nebude nič iné, ako posilnenie antisystémových a fašistických prvkov. Poslanci Siete dokázali, aký lacný je ich hlas a ako sú ochotní urobiť čokoľvek – ignorovať štruktúry a stanovy vlastnej strany, nerešpektovať elementárnu slušnosť a to všetko len pre svoj osobný prospech. Nie pre demokraciu, ani pre stabilitu vlády a už vôbec nie pre občanov tohto štátu. Len pre svoj vlastný prospech. V prípade Beblavého, Hrnčiara a im podobných nejde o nič iné len o nenaplnené mocenské ambície ďalších politických prostitútok… Vďaka, že zametáte cestu k moci Kotlebovi, Matovičovi, Lipšicovi, Krajniakovi a podobným samozvaným revolucionárom.